Menu

cnt d cr

Histoire (Cr)

Histoire (Cr)

Tras Distilri Fon - Kapo a. Sé foto-a fet anba lanmen misié Joël ZOBEL

An kout-zié asou dènié tras batisman-an oti wonm Madkaud a wè jou, pabò lariviè Kapo, an tjekpa  ant Belfontenn ek Kawbé...                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                  

 

   

Listwè - nou épi "Montray Kréyol"

montraykreyol org page 001   redim en tte 
Félicien Madkaud fet atè Loren an 1857, i sé yich Louis (Matrikil n°105) an djouk ki wè jou Loren an 1819 . Manman’y sé té  Monique , an fanm ki lévé lib an Afrik pakoté sé lanné 1820 an avan yo dépòté’y Lamatinik pou i sèvi djouk. Félicien fondasé wonm Madkaud a an 1895  anlè bitasion Fon kapo a (Divalon) atè Kawbé. 
 
Pou wè plis bagay asou sa,  kliké asou sé lien-an ki pa anba-a.
 
 
 
 
  

Anchoukaj

VISUEL GENEA CREOLE

Sé éritié Madkaud a

Félisien Madkaud (1857 - 1921), fondasé Wonm Madkaud a an 1895, i sé yich
Louis (matrikil 105) épi Monik, ki té dé
djouk Gran Ans atè komin Loren
an asou Kot Atlantik Matinik la.

Apré sa, asou lakot karayib (Kawbé Belfontenn), ni Léonce (yich Félisien an),
ki sé papa anlot
Léonce (soudnonmen "Ti - Léonce"), épi anfen jòdi-jou ni
Stéphane Madkaud.

Endépandaman di sa, asou lakot Atlantik (Loren) nivé Félisien an, Louisy ka ouvè pwop
distilri'y (ladig) an 1924. Apré sa, sé yich Louisy a, Emile (soudnonmen Milo) ki ka pran
laba, épi apré té ni Lucien (1944-2013) épi aprézan sé Stéphane Madkaud ki ripran laba.

Aprézan, nou pé di sa vini pli senp pou sé ti yich afritjen an yo té dépòté a Matinik
ek gwadloup pou ritouvé non zanset-yo ki té djouk an tan lesklavaj an 1848.
Soutou gras a paj
Anchoukaj.org, la ki ka pèmet ou fè sé richèch-tala épi
non fanmi-ou selman.

Pou ou sa wè tout rézilta richach-la parapot a non lafanmi Madkaud a anni kliké isi-a.

Pou ou sa wè tout rézilta richach-la asou Anchoukaj.org, anni kliké isi-a.

 

   

Log In or Register